Aktuálne informácie OOR - Rok 2020 Medzinárodný rok zdravia rastlín

Tlačová správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka:

OSN vyhlásila rok 2020 za

MEDZINÁRODNÝ ROK ZDRAVIA RASTLÍN

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo rok 2020 za Medzinárodný rok zdravia rastlín (IYPH 2020). Očakáva sa, že rok zvýši povedomie verejnosti a tvorcov politík o význame zdravých rastlín a potrebe ich ochrany, aby sa dosiahli ciele OSN pre trvalo udržateľný rozvoj.

Každoročne z  dôvodu pôsobenia škodcov a chorôb rastlín prichádzame celosvetovo až o 40 percent plodín schopných poskytovať rastlinnú produkciu. Pokiaľ ide o ekonomickú hodnotu, samotné choroby rastlín stoja globálnu ekonomiku okolo 220 miliárd USD ročne a invazívny hmyz okolo 70 miliárd USD.

„Medzinárodný rok zdravia rastlín je kľúčovou iniciatívou na zdôraznenie významu zdravia rastlín s cieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosť, chrániť životné prostredie a biodiverzitu a podporiť hospodársky rozvoj," uviedla zástupkyňa generálneho riaditeľa FAO Maria Helena Semedo.

Sekretár Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín (IPPC) Jingyuan Xia dodal: „Vzhľadom na rastúci vplyv škodcov a chorôb rastlín na výrobu potravín a na ochranu životného prostredia sú zdroje na riešenie problémov, ktoré škodcovia a choroby spôsobujú, nedostatočné. Dúfame, že Medzinárodný rok zdravia rastlín bude spúšťačom globálnej spolupráce na podporu politík v oblasti zdravia rastlín na všetkých úrovniach, ktoré významne prispejú k agende trvalo udržateľného rozvoja.“

V roku 2015 Fínsko navrhlo vyhlásenie Medzinárodného roka zdravia rastlín 2020 riadiacemu orgánu IPPC. Návrh získal ohromnú medzinárodnú podporu vo Výbore pre fytosanitárne opatrenia (CPM) v rámci IPPC, Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a rovnako aj podporu 73. Valného zhromaždenia OSN.

„Škodcovia a choroby nemajú pasy alebo nedodržiavajú imigračné požiadavky, a preto je predchádzanie šíreniu takýchto organizmov vážnou medzinárodnou záležitosťou, ktorá si vyžaduje spoluprácu všetkých krajín. To je dôvod, prečo Fínsko navrhlo vyhlásiť rok 2020 za Medzinárodný rok zdravia rastlín," povedal Jari Leppä, minister poľnohospodárstva a lesníctva Fínska.

Valné zhromaždenie OSN vyzvalo FAO a sekretariát IPPC, aby plnilo funkciu vedúcej agentúry na zabezpečovanie aktivít súvisiacich s Medzinárodným rokom zdravia rastlín 2020 a na to, aby vyzvala vlády, občiansku spoločnosť a súkromný sektor, aby svojimi aktivitami prispeli k naplneniu poslania IYPH 2020 na celosvetovej, regionálnej a národnej úrovni. FAO a sekretariát IPPC zorganizujú v roku 2020 Medzinárodnú konferenciu o zdraví rastlín.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave a Národným lesníckym centrom Zvolen má v úmysle zorganizovať niekoľko podujatí pri príležitosti Medzinárodného roka zdravia rastlín 2020.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vyzýva organizácie na ochranu rastlín, environmentálne organizácie a odborníkov, na predloženie návrhov na aktivity, ktoré by bolo vhodné pri príležitosti Medzinárodného roka zdravia rastlín 2020 na Slovensku uskutočniť.

Zdravé rastliny sú základom pre život, funkcie ekosystému a potravinovú bezpečnosť. Škodcovia a choroby rastlín poškodzujú plodiny, znižujú dostupnosť potravín a zvyšujú náklady na ich výrobu. Udržiavanie zdravia rastlín chráni životné prostredie, lesy a biodiverzitu pred škodcami rastlín, rieši účinky zmeny klímy a v celosvetovom meradle podporuje úsilie o ukončenie hladu, podvýživy a chudoby.

IPPC je medzinárodný dohovor, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1952 a poskytuje rámec na ochranu svetových rastlinných zdrojov pred škodami. V súčasnosti je v ňom začlenených 183 krajín.

Súvisiace linky:

Video Medzinárodný rok zdravia rastlín: https://www.youtube.com/watch?v=Ed5XVTSuYAo&feature=youtu.be

Factsheet: http://www.fao.org/documents/card/en/c/CA0324EN

Web IPPC: https://www.ippc.int/en/

Leták: Medzinárodný rok zdravia rastlín


Upozornenie na nového škodcu vlašských orechov Rhagoletis completa

Informačný leták Rhagoletis completa na stiahnutie

 


Aktuálne informácie OOR

Baktéria Xylella fastidiosa

 

Rastliny sú základom poľnohospodárskej a lesníckej výroby a sú neoddeliteľnou súčasťou životného prostredia, ktoré je potrebné chrániť. Ochorenia a škodcovia rastlín môžu negatívne vplývať na produkciu poľnohospodárskych plodín, ovocia, viniča ale aj na lesnícky sektor a  negatívne ovplyvňovať ich produkčnú schopnosť. Poškodenia životného prostredia ovplyvňujú okrem iného aj kvalitu života obyvateľov.

V ostatnom čase sa v rámci Európskej únie vyskytli niektoré karanténne ochorenia rastlín, ktorých výskyt na území členských štátov môže mať okrem dopadov na produkciu poľnohospodárskych druhov rastlín, lesných kultúr aj dopad na produkciu okrasných druhov rastlín. Potvrdenie výskytu týchto ochorení by spôsobilo nemalé finančné a sociálne straty vo všetkých oblastiach rastlinnej produkcie.

Takýmto významným karanténnym škodlivým organizmom je baktéria Xylella fastidiosa, ktorá má široký okruh hostiteľských rastlín (v súčasnosti sa uvádza približne 200 hostiteľov) patriacich do rôznych čeľadí. Jedinou praktickou metódou ochrany a zabráneniu šírenia tohto škodlivého organizmu je vykonanie karanténnych opatrení, čo znamená predovšetkým identifikáciu ohnísk výskytu ochorenia a následné zabránenie jeho šíreniu. Napadnuté rastliny je potrebné zlikvidovať spálením. V prípade podozrenia z výskytu baktérie Xylella fastidiosa je potrebné informovať fytoinšpektorov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave.

Na stránke Európskej Komisie nájdete aktuálne informácie o ZOZNAME hostiteľských rastlín, zozname vymedzených oblastí na území EÚ a vyhlásenia tretích krajín (Declarations from Third Countries concerning the status of Xylella fastidiosa as required by Decision (EU) 2015/789), že:

- sú krajiny bez výskytu Xylella fastidiosa podľa článku 16 nariadenia ( Pest free countries according to Article 16);
- majú oblasti bez výskytu škodcu Xylella fastidiosa podľa článku 17(2) nariadenia (Pest free areas within the country according to Article 17(2));
- majú miesta produkcie bez výskytu Xylella fastidiosa podľa článku 17(3) (Pest free production places, fulfilling the specific requirements of the Decision according to Article 17(3)).

LEGISLATÍVA EÚ - Xylella fastidiosa

Pre informáciu verejnosti ohľadom baktérie Xylellla fastidiosa pripravili odborníci ÚKSÚP-u v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nasledovné prezentácie:

Princípy kontrol vo vnútrozemí, rastlinné pasy, opatrenia Slovenskej republiky, monitorovanie baktérie Xylella fastidiosa

Medzinárodný obchod, podmienky dovozu, legislatíva EÚ

Skúsenosti Talianska s regulovaním výskytu baktérie Xylella fastidiosa

Využitie molekulárnych metód na detekciu baktérie Xylella fastidiosa

Karanténne živočíšne škodlivé organizmy, ktoré sa môžu šíriť drevom a dreveným obalovým materiálom

Xylella fastidiosa - informačný leták

Xylella fastidiosa - plagát

Xylella fastidiosa - biológia, hostitelia, účinná diagnostika

Fytosanitárny systém SR a EÚ, princípy karantény rastlín

Xylella fastidiosa - brožúrka


Aktuálne informácie OOR - Upozornenie na výskyt háďatka (Ditylenchus destructor) v cibuliach tulipánov pôvodom z Holandska

Na základe výsledku laboratórneho rozboru vykonaného PCR metódou bol potvrdený výskyt karanténneho háďatka (Ditylenchus destructor) na cibuliach tulipána v obchodnej sieti SR. Vzorka bola odobratá v obchodnom centre OBI v Nitre.

OBRÁZOK balenia tulipánov 1    OBRÁZOK balenia tulipánov 2       článok-ochrana

V prípade podozrenia na prítomnosť Ditylenchus destructor, je potrebné kontaktovať príslušného oblastného fytoinšpektora. Kontakty nájdete na oficiálnej stránke ÚKSÚP http://www.uksup.sk/oor-kontakty

Stručný opis škodlivého organizmu:

Háďatko Ditylenchus destructor Thorne – predmetom nákazy sú cibule a podzemky šafránu (Crocus), zakrpatených odrôd mečíkov (Gladiolus) a ich krížencov, ako sú Gladiolus callianthus, Gladiolus colvillei, Gladiolus tubergenii, ďalej hyacintu (Hyacint spp.), kosatca (Iris), tigrídie (Tigridia) a tulipána (Tulipa) určené na pestovanie, a hľuzy zemiaka (Solanum tuberosum) určené na pestovanie. Môže sa vyskytovať aj na mrkve, petržlene, ďatelinovinách a na cesnaku. Spolu je známych asi 70 druhov pestovaných rastlín a burín považovaných za hostiteľské rastliny.

Háďatká sú drobné „nitkovité červy“ mikroskopických rozmerov. Hoci sú háďatká väčšie ako baktérie, voľným okom sú neviditeľné.

Háďatko môže prezimovať v pôde, v napadnutých hľuzách, cibuliach, podzemkoch v štádiu vajíčok, lariev, alebo ako dospelec. Žiť a vyvíjať sa môže aj v napadnutých častiach rastlín, ale nie v hnijúcich častiach. Veľmi zle znáša silné vysychanie pôdy. Vyskytuje sa hlavne v pôdach chladnejších a vlhkejších. Môže vytvárať až niekoľko generácii za rok.

Opis príznakov napadnutia háďatkom

Na zemiakoch

Na nadzemných častiach rastlín zvyčajne nevidieť zreteľné príznaky napadnutia. Rastliny vyrastajúce zo silne napadnutých hľúz neskôr zvyčajne hynú. Prvé príznaky napadnutia sa na povrchu hľúz prejavujú malými sivými škvrnkami, ktoré sa rozširujú a tmavnú. Po ošúpaní hľúz sa objavia malé špinavo biele škvrny v inak pomerne zdravej dužine. Tieto sa neskôr zväčšujú, tmavnú, sú hrubo zrnité a uprostred sa môže vytvoriť nebadateľná dutinka.

Na silno napadnutých hľuzách sú zreteľné málo viditeľné vpadnuté plôšky s rozpraskanou a zvráskavenou šupkou, ktorá sa miestami oddeľuje od dužiny, je veľmi tenká tzv. papierová blana a vpadnutá do hľuzy. Dužina má vysušený a múkový vzhľad, pričom sfarbená býva od sivastej až po tmavohnedú alebo čiernu farbu. Túto farebnú zmenu spôsobuje druhotné napadnutie hubami, baktériami a voľne žijúcimi háďatkami, ktoré môžu byť s druhom Ditylenchus destructor ľahko zamenené.

Na kosatcoch a tulipánoch

Napadnutie obyčajne začína v oblasti koreňového krčka a rozširuje sa do dužinatých šupiek. Spôsobuje sivé až čierne lézie: korene môžu byť čierne a listy slabo vyvinuté so žltými vrcholkami.

Spôsob prenosu a šírenia:

- prímesami zeminy

- už napadnutými hľuzami, cibuľami, inými podzemnými orgánmi

- závlahovou vodou

- aktívnym pohybom háďatiek iba na malé vzdialenosti

Pri výskyte možno z preventívnych opatrení odporučiť striedanie plodín a aspoň 4-ročný odstup v pestovaní cibuľovín.  Priama ochrana pomocou chemických prípravkov na ochranu rastlín proti Ditylenchus destructor  v pôde nie je možná.

 

 

 


Aktuálne informácie OOR

Drosophila suzukii - drozofila japonská.

Pôvodnou oblasťou výskytu škodcu Drosophila suzukii je juhovýchodná Ázia, odkiaľ bol súčasne zavlečený do Severnej Ameriky a Európy v priebehu roka 2008. Po prvýkrát bol škodca pozorovaný v rámci Európy v Španielsku - Katalánsko. Ďalej sa šíril do Talianska (2009), Francúzska (2009), Slovinska (2010), Švajčiarska (2011), Nemecka (2011), Belgicka (2011) a Rakúska (2012). V priebehu roka 2014 bol jeho výskyt potvrdený v Českej republike a rovnako aj na Slovensku. Škodca sa v posledných rokoch inváznym spôsobom veľmi rýchlo šíri do nových oblastí, kde spôsobuje významné škody. Drosophila suzukii je široko polyfágny druh škodcu.  Celý článok


Aktuálne informácie OOR

Nový karanténny škodca Spodoptera frugiperda

Spodoptera frugiperda je polyfágny škodca. Hlavnými hostiteľskými druhmi sú rastliny z čeľade lipnicovité (Poaceae) – trávy, kukurica, ryža, cirok a cukrová trstina. Škodca bol pozorovaný aj na rastlinách z čeľade kapustovité (Brassicaceae), tekvicovité (Cucurbitaceae), lucerne, cibuli, fazuli, sladkých zemiakoch, rajčiakoch a rôznych druhoch z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) (baklažán, ľuľok veľkoplodý, paprika, tabak). Spodoptera frugiperda je tropický a subtropický druh, ktorý pravidelne migruje do chladnejších regiónov počas leta. celý leták Spodoptera frugiperda  a vyhlásené opatrenie ÚKSÚP na zabránenie zavlečeniu škodlivého organizmu Spodoptera frugiperda


Aktuálne informácie OOR - Vybrané karanténne choroby Slovenskej republiky

Inšpektori Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len „ÚKSÚP“), vykonávajú každoročne detekčné prieskumy, ktoré slúžia na zistenie možnej prítomnosti karanténnych škodlivých organizmov na Slovensku. Článok je zameraný na karanténne škodlivé organizmy, ktorých prítomnosť sa na území Slovenskej republiky doposiaľ nepotvrdila (Grapevine flavescence dorée phytoplasma, Xylella fastidiosa) alebo naopak, ich prítomnosť na území Slovenskej republiky už bola zistená (Erwinia amylovora, Apple proliferation phytoplasma). Zistenie ich výskytu má za následok uskutočnenie prísnych opatrení, ktorých cieľom je eradikovať (zneškodniť) alebo znížiť (zamedziť) riziko šírenia diagnosticky potvrdeného škodlivého organizmu na našom území. V prípade podozrenia na prítomnosť akéhokoľvek karanténneho škodlivého organizmu, a teda aj nižšie popísaných druhov je potrebné kontaktovať príslušného oblastného inšpektora. Kontakty nájdete na oficiálnej stránke ÚKSÚP (http://www.uksup.sk/oddelenie-kontroly-ochrany-rastlin-kontakty/).

Spála jadrovín (Erwinia amylovora)
Status škodlivého organizmu v SR: v roku 2018 prítomný.
V podmienkach Slovenskej republiky sa aj tento rok vyskytovala baktéria Erwinia amylovora, ktorá spôsobuje spálu jadrovín. Baktéria napáda rastliny z čeľade ružovitých (Rosaceae), podčeľade jabloňovité (Maloidea), predovšetkým hrušku a jabloň. celý článok

 

 


Aktuálne informácie OOR

Odbor ochrany rastlín pripravil nové informačné letáky určené širokej verejnosti:

ROK 2020 - Medzinárodný rok zdravia rastlín

Falšované a ilegálne prípravky na ochranu rastlín

ISPM 15 - informačný leták určený výrobcom dreveného obalového materiálu

ISPM 15 - informačný leták určený vývozcom, ktorí na prepravu tovarov v rámci medzinárodného obchodu používajú drevený obalový materiál

Xylella fastidiosa - brožúrka


Aktuálne informácie OOR - Predchádzajme zavlečeniu škodcov prostredníctvom dreveného obalového materiálu

Drevený obalový materiál ako cesta prenosu karanténnych škodcov

Globalizácia medzinárodného obchodu je popri nesporných výhodách spojená aj s vážnymi rizikami pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a životné prostredie vzhľadom na to, že v posledných rokoch sa čoraz častejšie vyskytujú prípady zavlečenia karanténnych škodcov alebo chorôb prostredníctvom dovozu rastlín alebo rastlinného materiálu. Zavlečenie týchto karanténnych škodcov má vážne dopady na hospodárstvo krajín, do ktorých boli zavlečení. Drevo pôvodom zo živých alebo mŕtvych stromov môže byť napadnuté rôznymi škodlivými organizmami. Spomeňme len niektoré, pre členské štáty Európskej únie významné prípady: zavlečenie fúzača čínskeho a ázijského (Anoplophora chinensis a A. glabripennis), háďatka borovicového (Bursaphelenchus xylophilus), baktérie Xylella fastidiosa, zavlečenie pôvodcu náhleho odumierania dubov Phytophtora ramorum, skočiek druhu Epitrix a podobne. celý článok


Aktuálne informácie OOR

Phytophthora ramorum - náhle odumieranie dubov

Phytophthora ramorum je hubové ochorenie pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia spôsobovala v Severnej Amerike významné ekonomické i ekologické škody. Neskôr bola zistená aj v Európe. Vzhľadom na široký okruh hostiteľských rastlín, rýchle šírenie a významný vplyv v oblastiach s výskytom v Európe, je Phytophthora ramorum považovaná za dôležité ochorenie aj pre Slovenskú republiku. celý leták Phytophthora ramorum


Aktuálne informácie OOR

Vrtivka orechová - Rhagoletis completa - karanténny škodca orechov.

K škodcom rastín z rodu Juglans patrí aj pôvodom neeurópska vrtivka orechová, ktorá sa vyskytuje v južnej a strednej časti USA. V Severnej Amerike k hostiteľským rastlinám z rodu Juglans patrí orech čierny (Juglans nigra), orech drobnoplodý (Juglans microcarpa), Juglans californica, Juglans hindsii, Juglans hirsuta, Juglans major a Juglans mollis. V Európe je významným hostiteľom orech kráľovský (Juglans regia), pričom k ďalším hostiteľom Rhagoletis completa patrí aj broskyňa obyčajná (Prunus persica). Prvé záznamy o výskyte škodcu v Európe pochádzajú z roku 1986 zo Švajčiarska, neskôr bol zistený v Taliansku, Bosne a Hercegovine, Slovínsku, Holandsku, Francúzsku, Chorvátsku, Rakúsku, Srbsku, Nemecku a Maďarsku. Od roku 2017 je škodca prítomný už aj v Českej republike. celý článok