Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor ochrany rastlín informuje o prvom výskyte zlatého žltnutia viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma).

V priebehu minulého roka vykonávali rastlinolekárski inšpektori Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len ,,ÚKSÚP“) monitoring zlatého žltnutia viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma). Výsledky odobratých vzoriek odhalili prvý výskyt tejto fytoplazmy aj na našom území, a to v okrese Nové Zámky. V dôsledku toho, že zlaté žltnutie viniča je karanténnym škodcom Únie, ÚKSÚP nariadi dotknutému subjektu rastlinolekárske opatrenia, ktorých cieľom bude karanténneho škodcu eradikovať. V roku 2022 sa budú vykonávať intenzívne prieskumy zamerané na zistenie ďalších výskytov.

Informácie o zlatom žltnutí viniča

Ochorenie je v Európe známe už od roku 1949, kedy sa prvýkrát vyskytlo vo Francúzsku. Ekonomicky najvýznamnejšími hostiteľmi fytoplazmy žltnutia viniča sú vinič hroznorodý (Vitis vinifera), vinič amurský (Vitis armurensis), Vitis champinii, Vitis doaniana, vinič líščí (Vitis labrusca), Vitis  longii, Vitis pentagona, vinič pobrežný (Vitis riparia), Vitis  rubra, vinič skalný (Vitis rupestris), Vitis simpsonii, vinič hroznorodý lesný (Vitis sylvestris) a medzidruhové hybridy používané ako podpníky.

Príznaky napadnutia môžeme pozorovať na celej rastline alebo iba na niektorých výhonkoch či ich častiach. V rôznych rokoch môže intenzita príznakov klesať, dokonca boli zistené prípady, kedy sa v niektorých rokoch neobjavovali vôbec. Samozrejme, intenzitu príznakov ovplyvňuje aj termín napadnutia, odroda, podpník a podmienky stanovišťa. V závislosti od odrody nastáva počas letného obdobia žltnutie (pri bielych odrodách) alebo červenanie (pri modrých odrodách) listov. Okraje listov sa stáčajú nadol, sú kovovo lesklé a krehké. Na listovej čepeli pozorujeme farebné škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú až nakoniec splývajú, sú nepravidelné alebo ohraničené žilkami od zelených častí. Pri ochorení dochádza k uschýnaniu a opadu kvetenstva. Výhonky sú tenké, prevísajúce, počas zimy tmavnú a opadávajú. Ak príde k neskoršej infekcii, strapec sa vyvíja nepravidelne a bobule sa scvrkávajú. Napadnuté bobule hrozna majú nižšiu cukornatosť a vyšší obsah kyselín. Vyzrievanie letorastov je nerovnomerné, na povrchu sa objavujú tmavo sfarbené škvrny. Taktiež internódiá letorastov môžu byť skrátené. Príznaky sú väčšinou v poraste nepravidelne rozmiestnené, čo súvisí s prenosom ochorenia vektormi. Fytoplazma je lokalizovaná v cievnych zväzkoch napadnutého viniča, odkiaľ je prijímaná vektormi pre ďalší prenos.

Najdôležitejší vektor je cikádka Scaphoideus titanus. Bol zavlečený do Európy zo Severnej Ameriky. Fytoplazma bola nájdená v slinných žľazách infikovaného hmyzu a sérologicky detegovaná v jednotlivých exemplároch. V juhozápadnom Francúzsku má Scaphoideus titanus jednu generáciu do roka; prezimujúcim štádiom vektora sú vajíčka nakladené do kôry dvojročného dreva viniča. Samičky kladú vajíčka od augusta do septembra. Vektor má 5 larválnych instarov, ktorých vývoj začína od polovice mája do polovice júna. Imága sa objavujú koncom júna a vyskytujú sa do polovice októbra. Najvyššiu populáciu možno pozorovať v júli a auguste. Schopnosť infekcie sa predpokladá počas celého života jedinca. Dospelé jedince majú pestrejšie sfarbenie ako nymfy, sú žltohnedej až tmavohnedej mramorovanej farby. Ich výskyt možno monitorovať žltými lepovými doskami od konca júna približne do septembra. Na 1 ha sa odporúča vyvesiť 5 až 6 kusov s kontrolou každých 10 – 14 dní.

Scaphoideus titanus sa nepovažuje za dobrého letca. Jeho schopnosť šíriť fytoplazmu je určená na približne 50 metrov. Tento údaj však môže byť značne ovplyvnený unášaním cikádiek silnými vetrami. Je zaujímavé, že cikádky infikované zlatým žltnutím viniča prežívajú kratšie obdobie ako neinfikované, čo znižuje ich schopnosť prenosu fytoplazmy.

Existujú ešte ďalšie 3 druhy cikádiek žijúce aj na iných hostiteľoch, ktoré sú zároveň napádané zlatým žltnutím viniča a môžu byť teda jeho rezervoárom. Z hospodárskeho hľadiska je však význam týchto cikádiek minimálny.

Vektora zlatého žltnutia viniča je možné likvidovať aj pomocou autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín. V Slovenskej republike sú na chemickú ochranu povolené 3 prípravky na ochranu rastlín s rovnakou účinnou látkou indoxacarb, a to Explicit Plus, Steward a Steward OPZ, ďalej prípravky Exirel (účinná látka cyantraniliprole) a Sivanto Prime (účinná látka flupyradifurone). Ošetrenie má význam proti larvám približne koncom júna, alebo proti dospelcom v poslednej dekáde júla až v prvej polovici augusta. Všetky uvedené prípravky sú povolené proti cikádkam (nie proti obaľovačom) aj v integrovanej produkcii. Obmedzovanie šírenia cikádky Scaphoideus titanus je účinným opatrením proti šíreniu zlatého žltnutia viniča.

Ochorenie môže byť rozšírené aj prostredníctvom rozmnožovacieho materiálu viniča hroznorodého, ktorý by pochádzal z infikovaných matečníc. Zlaté žltnutie viniča je považované za ekonomicky najvýznamnejšiu chorobu viniča hroznorodého v oblastiach jeho pestovania.

Nahlasovanie podozrení z výskytu

V prípade podozrenia na výskyt tohto škodcu je nevyhnutné kontaktovať ÚKSÚP, a to telefonicky na telefónnom čísle 02/59 88 03 45, e-mailom na ochrana@uksup.sk alebo písomne na adresu:

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave

Odbor ochrany rastlín

Matúškova 21

833 16 Bratislava.

V prípade ďalšieho potvrdenia výskytu vydá ÚKSÚP rastlinolekárske opatrenia, ktorých cieľom bude eradikovať tohto karanténneho škodcu Únie na ďalšom území.

Viac informácií o karanténnej fytomplazme a jej vektorovi nájdete tu:

Prieskumová karta karanténnej fytomplazme Grapevine flavescence dorée phytoplasma