logo ÚKSÚP ÚKSÚP

Fytoplazma žltnutia viniča

mini logo ÚKSÚP

Akčný plán boja proti zlatému žltnutiu viniča a vektoru Scaphoideus titanus vo vinohradoch v SR

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor ochrany rastlín informuje o fytoplazme žltnutia viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma), ktorá taxonomicky patrí do triedy Mollicutes, radu Acholeplasmatales, čeľade Acholeplasmataceae a rodu Phytoplasma. Táto fytoplazma je hlavne ekonomicky významný škodlivý organizmus pre vinič hroznorodý (Vitis vinifera) v oblastiach jeho pestovania. Pôvodca, ako všetky fytoplazmy, je lokalizovaný v cievnych zväzkoch napadnutého viniča odkiaľ je prijímaný vektormi pre ďalší prenos. Jediný infikovaný exemplár môže stačiť na prenos ochorenia a na začiatok nákazy. Bola zavlečená do Európy zo Severnej Ameriky. Fytoplazma bola nájdená v slinných žľazách infikovaného hmyzu (vektora) a sérologicky detegovaná v jednotlivých exemplároch.


Obrázok: Ohýbanie a sčervenanie listov viniča napadnutého fytoplazmou

Výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v Nových Zámkoch (2021) a Choňkovciach (2024).

Výskyt fytoplazmy žltnutia viniča v Európe - Rakúsko, Chorvátsko, Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Čierna Hora, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko.

Link na aktuálnu distribúciu fytoplazmy (podľa EPPO)- kliknúť sem

Príznaky napadnutia fytoplazmy dokážeme spozorovať na celej hostiteľskej rastline viniča alebo iba na niektorých výhonkoch či jej častiach. Často sú rozmiestnené nepravidelne v poraste, a to kvôli prenosu ochorenia vektormi. Platí, že intenzita príznakov v rôznych rokoch môže klesať a dokonca existujú prípady, kedy sa v niektorých rokoch neobjavovali vôbec. Dôležité je poznamenať že, intenzitu príznakov ovplyvňuje aj termín napadnutia, odrody, podpníky a podmienky stanovišťa vinohradu. Môžu sa zamieňať s príznakmi, ktoré sú spôsobené vírusmi.


Obrázok: Príznak napadnutia na viniči (čierne pluzgieriky)

Príznaky sa vyvíjajú predovšetkým v lete (okolo júla). V závislosti od odrody nastáva počas tohto obdobia žltnutie (pri bielych odrodách viniča) alebo červenanie (pri modrých odrodách viniča) listov na častiach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu. Okraje listov viniča sa stáčajú smerom nadol, pričom sú typicky kovovo lesklé aj krehké. Medzižilové oblasti listov sa môžu stať nekrotickými. Výhonky sa ohýbajú a vykazujú neúplnú lignifikáciu. Čiže výhonky vykazujú známky zlého vyzrievania, pričom sa striedajú zelené a zdrevenatené časti. Niekedy je možné vidieť čierne pľuzgieriky v pozdĺžnych radoch pozdĺž výhonku. Neskôr sa objavia krémovo sfarbené škvrny pozdĺž hlavných žíl. Pri neskorších infekciách sú strapce nepravidelné a bobule scvrknuté. Majú výrazne nižšiu cukornatosť a vyššiu kyslosť v porovnaní so zdravým hroznom. Výhonky počas zimy tmavnú a odumierajú.

Obrázok: Príznaky pokročilej infekcie fytoplazmou na strapci hrozna s hnedými, scvrknutými bobuľami

Na listovej čepeli pozorujeme farebné škvrny ktoré sa postupne zväčšujú až nakoniec splývajú. Škvrny sú nepravidelné alebo ohraničené žilkami od zelených častí. Vyzrievanie letorastov je nerovnomerné, keď na povrchu sa objavujú tmavo sfarbené škvrny. Aj internódiá letorastov môžu byť skrátené.

Spektrum hostiteľských rastlín fytoplazmy žltnutia viniča (podľa EPPO link na aktuálne informácie - kliknúť sem):

  • pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima);
  • jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana);
  • lieska obyčajná (Corylus avellana);
  • vŕba (Salix sp.);
  • druhy viniča - Vitis acerifolia, vinič amurský (Vitis amurensis), vinič Berlandierov (Vitis berlandieri), Vitis coignetiae, Vitis hybrids, vinič líščí (Vitis labrusca), Vitis pentagona, vinič pobrežný (Vitis riparia), vinič skalný (Vitis rupestris), Vitis vinifera (vinič hroznorodý), vinič lesný (Vitis vinifera subsp. sylvestris), Vitis x champinii a Vitis x doaniana.

Poznáme nasledujúce vektory ochorenia:

1.  Scaphoideus titanus– známy vektor

2.  Dictyophara europaea - (synonymum Epiptera europaea) – známy vektor

3.  Orientus ishidae - potenciálny vektor

Najdôležitejší vektor je cikádka Scaphoideus titanus, link na aktuálne informácie - kliknúť sem 

Výskyt vektora na Slovensku - Prítomný, obmedzené rozšírenie

Výskyt vektora v Európe – Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Moldavsko, Čierna Hora, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko a Ukrajina.

Výskyt aj na území USA a Kanady. 

Životný cyklus S. titanus vyžaduje Vitis spp.

Scaphoideus titanus má jednu generáciu do roka prezimujúcim štádiom vektora sú vajíčka nakladené do kôry dvojročného dreva viniča od konca júna. Vektor má 5 instarov (vývojových štádií) ktorých vývoj začína od polovice mája do polovice júla. Dospelé jedince sa objavujú od júla do začiatku septembra. Larválne štádiá a dospelí jedinci sú schopní získať fytoplazmu. Samčekovia sú pri prenose choroby efektívnejší ako samičky.

 

Obrázok: Dospelý jedinec Scaphoideus titanus

Výskyt vektoru Dictyophara europaea (link na aktuálne informácie - kliknúť sem) v Európe - Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Čierna hora, Srbsko, Severné Macedónsko, Slovinsko a Švajčiarsko.  

Dictyophara europaea je polyfágny druh škodcu (široký okruh hostiteľských rastlín). Vyskytuje aj na viniči, ktorý ale nie je preferovanou hostiteľskou rastlinou škodcu.

Dospelý jedinec vektora Dictyophara europaea (synonymum Epiptera europaea)

Výskyt vektoru Orientus ishidae (link na aktuálne informácie - kliknúť sem) v Európe –  Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Moldavsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Výskyt zaznamenaný aj na území USA, Kanady, Japonska, Filipín, Taiwanu, KĽDR a Južnej Kórei.

Orientus ishidae - je polyfágny druh, ktorý bol v EÚ prvýkrát zaznamenaný v roku 1998. Jeho vektorová schopnosť bola potvrdená v laboratórnych experimentoch, aj keď s obmedzenou účinnosťou v porovnaní so S. titanus. O. ishidae je rozšírený vo vinohradníckych agroekosystémoch a jeho vajíčka sa nachádzajú na Vitis spp. (vinič), dreve, hlavne z opustených viníc a/alebo pustých podpníkov. 

Spektrum hostiteľských rastlín Orientus ishidae: javor poľný (Acer campestre), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), Berberis sp., Buxus sempervirens, hrab obyčajný (Carpinus betulus), Chelidonium majus, Cornus sanguinea, lieska obyčajná (Corylus avellana), Crataegus rhipidophylla, Gleditsia triacanthos, brečtan popínavý (Hedera helix), orech čierny (Juglans nigra), orech kráľovský (Juglans regia), jabloň domáca (Malus domestica), Ostrya carpinifolia, Populus nigra var. italica, slivka domáca (Prunus domestica), vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus), dub močiarny (Quercus palustris), ruža šípová (Rosa canina), ostružina černicová (Rubus fruticosus), vŕba (Salix sp.),brest hrabolistý (Ulmus minor), Viburnum tinus, vinič hroznorodý (Vitis vinifera).


Dospelý jedinec vektora Orientus ishidae

Ochranné opatrenia

Čo môžeme robiť ak objavíme príznaky ?

 Kontaktovať rastlinolekárskeho inšpektora, podľa okresu (link na kontakty inšpektorov). Stručne opísať príznaky poškodenia a zhotoviť fotografiu, ktorú následne pošlete na email ochrana@uksup.sk

Výskyt vektora Scaphoideus titanus možno monitorovať pomocou žltých lepových dosiek od konca júna približne do septembra. Lepové dosky sa môžu umiestniť na hostiteľskú rastlinu alebo v jej bezprostrednom okolí. Kontrola sa vykonáva každé 2 týždne.